I will not give, them you! .... 1

29. listopadu 2010 v 21:12 | ~Skay Watanabe Nagashi~ |  I will not give, them you!...

Ďalšia jednorázovka, ktorá bude na 2-3 časti, ešte neviem presne XD… Napadla ma, keď som pozerala Fast and Furious: Tokyo Drift XD. No jo, keď niečo mňa napadne a píšem to asi tak týždeň, tak to aj tak vyzerá XD…
Príbeh rozpráva Reita a UruhaUruhove spomienky a spomienky ostatných,
rozpráva Saky (ja) XD… Takže, bežte si to prečítať XD A nechajte komentíky, inak budem, ešte pomalšie písať!..... Ja to píšem hlavne pre vás, tak myslím, že tých pár sekund, čo mi napíšete pár slov, vás nezabije ;-)… a ak hej, tak ja nemusím písať vôbec :-P

obrazky






Sledoval som západ slnka. Včera som mal, ešte všetko a dnes nemám nič. Okrem troch priateľov, ktorý su tak isto ranený, jako ja… Vlastne… Ja som natom horšie… Oni stratili priateľa a člena skupiny… Ja som okrem neho stratil, jedinú sestru a otca. Za všetko môžu oni!.. Kto?.. To sa o chvíľu dozviete. Dozviete sa môj príbeh. Vlastne….. skôr príbeh jeho a mojej sestry…
"Reita poď sem!" zakričal na mňa Kai.
Vždy usmievavý bubeník a zároveň aj leader skupiny, ktorého nikdy nič nedokázalo rozhádzať. Bol to práve on, ktorý medzi mnou a Uruhom urovnával spory…. Uruha…. Uruha bol náš hlavný gitarista. Áno bol. Už nieje… Uplninul len týždeň od jeho smrti. Všetkých nás to zasiahlo. A aj Kaia. Teraz sa, už nesmeje. Je vážny, ako nikdy predtým. Mna to asi boli zo všetkých najviac… A prečo?.. Preto, lebo moja sestra, bola tá, ktorá ho zabila… Áno, zabila človeka, ktorého milovala. Musela… Už od svojích pätnástich, totiž pracovala pre Jakuzu.
"Už idem!" zakričal som a zbehol som schody. "Kde ideme dnes?" spýtal som sa, keď som si o desať minút zapaľoval cigaretu.
"Ruki, kde ideme?" otočil sa Kai na krpca.
"Hmm... Byou nás pozval k nim. Vraj tam budú všetci s PSC" vzdychol si.
"Hmm.... a to sme nemohli ísť autom? Začína byť poriadna kosa" zavrčal čom.
"Rei kúsok prechádzky ti nezaškodí" vložil sa do debaty Aoi, teraz už jediný gitarista.
"Pre teba je, prejsť polku Tokya, iba kúsok čo?!" zavrčal teraz Kai, ktorý sa triasol, ako ratlík.
Vlastne všetci sme sa tak triasli. Na polovičku novembra, bola dosť zima. Ešte nesnežilo, ale vonku bolo určite pod nulou. Zamračil som sa. Ak tam rýchlo neprídeme úplne zmrznem.
Našťastie sme tam prišli pomerne rýchlo. Hneď nás Byou odviedol do obývačky, kde v kozube krásne praskal oheň. S chalanmi sme si tam posadali. Jin nám doniesol horúci čaj. Až teraz sme si všimli osobu, stojacu v rohu miestnosti. Na hlave mala kapucňu od bundy, s pod ktorej jej trčali svetle vlasy. Počkať!.. Svetlé vlasy? A ten úškrn... Nie!.. To nemôže, byť pravda...
"Ale Reita... Zavri ústa, inak ti tam vletí mucha" zasmiala sa tá osoba.
Ja a chalani sme stuhli. Túto vetu sme toľko krát počuli.... A práve od neho.....
"Uru...ha?" zmohol sa na slovo, ako prvý Aoi.
Úškrn na tvári neznámeho sa ešte viac rozšíril. Natiahol ruku a stiahol si kapucňu dole.
"Sorry chalani, ale musel som predstierať svoju smrť" nevinne sa uškrnul.
Všetci, teda ja, Ruki, Kai a Aoi sme na neho pozerali, ako na ducha. Byou a ostatný so ScreW boli v pohode.... Och pardon. Zabudol som spomenúť, že ostatný s PS-čka sem neprišli. A podľa všetkého, ani sem dnes nemali prísť.
"Ako to, že žiješ?" spýtal sa dosť roztrasene Kai. Podľa všetkého nemal ďaleko k plaču.
"To je na dlho Kai... Hneď vám to vysvetlím" pousmial sa, všetkých nás vyobímal.
Potom sme si všetci posadali na gauč. Uruha stál pri krbe, o ktorý sa s boku opieral. Byou a Kazuki si sadli do kresiel. Jin, Rui a Manabu si doniesli stoličky s kuchyni.
Uruha dosť dlhú chvíľu sledoval plamene v krbe.
"So Saky sme sa dohodli.. Moja smrť bola od začiatku naplánovaná," pozrel na ostatných.
"Čože? To si nám nemohol povedať?! Musel si nás nechať v tom, že si mŕtvy?! Vieš vôbec, čo sme si za posledný týždeň prežili?!" zamračil sa Aoi.
"Viem, ale nemohol som vám to povedať. Tým by som vás zbytočne ohrozil. Jakuza si myslí, že som mŕtvy a tak to má byť."
"Ale čo potom s GazettE?"
"Budeme ďalej hrať... Budem, Uruhove dvojča" uškrnul sa.
Všetci sme sa rozosmiali. Nevedeli, sme si to predstaviť, ale tento bláznivý nápad sa nám páčil.
"Takže nový začiatok the GazettE?" uškrnul sa Aoi.
"Hai..." usmial sa Uruha a napil sa sake, ktoré nám medzitým doniesol Manabu.
"Hmm....to je dobre. Ale ja chcem vedieť, ako sa to všetko stalo!" zamračil sa Ruki. Nikdy nebol s tých trpezlivejších, takže sme sa nemohli čudovať.
Uruha prikývol a pustil sa do rozprávania.

Pohrávala som sa so studeným kovom v mojej ruke. Nebol to obyčajný kov, ale zbraň.. Zbraň, ktorú pri sebe nosím, od svojich šestnástich.... Sedem rokov. Sedem rokov, pracujem pre Jakuzu. Je čas to skončiť. Ironicky som sa, sama pre seba zasmiala... Skončiť? Nebuď blázon!... S tejto šlamastiky sa nedostanem. Sama som si takýto život vybrala, lenže... vtedy v mojom živote nebol On... Odložila som zbraň do priehradky v aute a naštartovala som. Moja čierna Koenigsegg Ccxr Trevita, potichu naštartovala a ešte tichšie sa pohla s miesta. Išla som po uliciach pomaly. Nemohla som si dovoliť, aby ma chytili policajti. Už ajtak som mala s nimi dosť problémy, ale môj "drahý" šéf to za mňa stále "vybavil"... Po pár minútach som zastavila pred panelákom. Otočila som kľúčikom v zapaľovaný, vzala si bundu, do vrecka som strčila zbraň, vystúpila som a zamkla auto. Pomaly som išla k dverám. Zazvonila som na zvonček, kde bola menovka Takashima...
"Prosím?" ozvalo sa po chvíli.
"To som ja... môžem hore?"
"Jasne..." zasmial sa a pustil ma hore.
Vo výťahu som sa snažila upokojiť, ale bolo mi to prd platné. Výťah zastal na deviatom poschodí. Vystúpila som a išla som k dverám napravo. Tri krát som jemne zaklopala. Dvere sa hneď otvorili a silne ruky ma vtiahli dnu. Hneď som sa ocitla chrbtom na stene a cítila som jeho pery na mojom krku.
"Počkaj..." odtlačila som ho.
"Deje sa niečo?" spýtal sa a objala ma okolo pása, ale tým zacítil pištoľ v mojom vrecku od bundy. "Čo to je?" spýtal sa a vsunul ruku do vrecka.
Keď ju vytiahol aj so zbraňou, pozrela som všade inam, len nie naňho.
"Odkiaľ ju máš?" zamračil sa. Nenávidel zbrane.
"Uruha....ja ti všetko vysvetlím, ale musíš ma vypočuť... Prosím." Zašepkala som potichu.
Na moje prekvapenie mi vrátil zbraň, čim mi chcel naznačiť, že mi úplne dôveruje. Čo by ale nemal.
Zavesila som bundu, vyzula sa a zbraň odložila do bundy. Potom som s nim išla do kuchyni, kde sme si sadli k stolu. Nalial nám kávu do hrnčekoch.
"Tak?" spýtal sa.
"Ja... Klamala som ti. Nerobím v obchode..." pozrela som do hrnčeka.
"Tak kde potom?" mierne sa zamračil.
"Som s Jakuzy..." nemala som odvahu mu pozrieť do očí.
Bol hodnú chvíľu ticho. "Ako dlho?"
"Sedem rokov.... Ale už to robiť nechcem! Nechcem brať ľudom životy! Nechcem byť nájomný vrah!" všetky moje dlho potlačovane city sa teraz vydrali na povrch a ja som sa rozplakala, ako malé decko.
"Neplač! Vieš, že trpím, keď ťa takto vidím" zamračil sa a o sekundu nato ma obímal.
"Ty to nechápeš....oni..." prerušil ma.
"Viem... Poslali ťa, aby si ma zabila.. Preto máš zo sebou zbraň. Dnes ma byť náš posledný deň" hovoril to, ako keby sa nič nedialo.
Pozrela som mu do očí. Usmieval sa... On sa usmieval?! Aj napriek tomu, že vedel pravdu. Nežne som ho pohladila po tvári a ešte nežnejšie pobozkala. Cítila som, ako ma vzal na ruky a niesol do izby...
Prežili sme krásne a vášnivé milovanie, ako keby bolo naše posledné.
"Nedokážem to..." zašepkala som a rukou som mu blúdila po jeho nahej hrudi.
"Ja viem, maličká, ale musíš to urobiť, inak.."
"Prestaň!" prerušila som ho, posadila sa a pritiahla si k sebe prikrývku.
Cítila som jeho pery na mojom krku, keď ma zozadu objal.
"Vieš, že ťa milujem... Neznesiem, aby sa ti niečo stalo... Nie kvôli mne..." zašepkal smutne.
Natiahla som dozadu ruku a hrabla do jeho vlasov, s ktorými som sa začala hrať.
"Nezabijem ťa..." zašepkala som, no mohol v mojom hlase cítiť, že svoje rozhodnutie nezmením. "Nie skutočne.... Budeme predstierať tvoju smrť. Potom budeme môcť byť šťastný... navždy..."
"Ako to urobíme?" spýtal sa a tvár mu ožiaril úsmev.
Otočila som sa mu v náruči a spolu sme si ľahli. On ma hladil po mojich, polodlhých vlasov. Ja som mu rukou prechádzala po hrudy. Na chvíľu som sa zamyslela. Musela som vymyslieť, nejaký plán, ktorý by oklamal Jakuzu... Čo bolo nemožné. Vzdychla som si.
"Hmm?" nadvihol obočie Uruha.
"Netuším, ako to urobíme. Ich oklamať, je nemožné. Všade majú svojich ľudí..." zaborila som mu hlavu do hrudí.
"Chalani nám pomôžu" snažil sa niečo vymyslieť.
"Nie Uruha... Ich do toho nezatiahneme!.. Urobíme to sami... A už viem, aj ako to urobíme..." uškrnula som sa a začala som mu vysvetľovať môj plán.
Uruha chvíľu mlčal. Potom sa, ale pousmial. "Si si istá?"
"Hai... Ak to neurobíme, nedajú nám pokoj."
"Dobre.. zajtra to urobíme.. Dnes si ťa chcem vychutnať" šibalsky sa uškrnul a pretočil ma pod seba....

Uruha sa napil sake, pritom pozeral do ohňa. O chvíli sa otočil na chalanov.
"Kde je?" spýtal sa na otázku, ktorá ho trápila po celý čas.
"Uruha.. mal by si si sadnúť" vzdychol si Ruki.
Všetci, sme vedeli, že čo mu teraz povieme, ho bude strašne bolieť. Predsa, len moju sestru miloval, už pár rokov. Presnejšie štyri... Ešte predtým, ako sa dali dokopy.
"Čo sa deje? Povedzte mi to!" zamračil sa.
"Je.. mŕtva..." zašepkal Aoi, no ajtak, ho každý v miestnosti počul.
Videl som, ako Uruha stuhol a potom vybehol s obývačky, do predsiene, kde si rýchlo obúval tenisky.
"Uruha počkaj!" pribehol som k nemu, nasledovaný ostatnými. "Čo chceš robiť?"
"Nájsť ju! Nieje mŕtva! Ona svoje sľuby neporuší!" pozrel na mňa dosť zúfalo.
Vedel som, že sa snaží sám seba presvedčiť, o tom, že žije. No skutočnosť bola iné... Ale čo ak sme sa všetci mýlili?.. Čo ak žije?.. Veď o ňom sme si tiež mysleli, že je mŕtvy a teraz tu stojí pred nami. Možno, že aj ona sa skrýva, aby ju skutočne nezabili. Musím to zistiť!
"Počkaj! Pôjdem s tebou! Ak žije nájdeme ju!" chytil som ho za rameno.
Keď prikývol, rýchlo som sa obul a nielen ja. Ostatný sa k nám pridali. Možno mysleli na to isté čo ja. Možno skutočne žije... Ak žije zistím to!
O chvíľu sme už sedeli v troch autách. Ja som sedel na strane spolujazdca v Aoiovom aute, ktoré šoféroval on. Vzadu sedel Uruha. V ďalšom, ktoré šoféroval Kazuki, sedel vedľa neho Kai a vzadu Manabu a Ruki. Ďalšie šoféroval Byou, vedľa neho sedel Rui a vzadu Jin.
Zahľadel som sa na budovy, ktoré sa okolo nás rýchlo striedali. Pritom som si spomenul na posledný deň, keď som ju videl a na deň, keď odišla do Jakuzy.

"Čo tu robíš?! Nemáš byť v škole?!" zhúkol na mňa, až som sebou trhla.
"Nie nemám! Včera som ti povedala, že....."
"Že čo? Zase sa túlaš? Vieš čo, už toho mám dosť! Zbaľ si veci a padaj k matke!"
"Ale otec..."
"Žiadne, ale! O pol hodinu budeš zbalená!" zakričal a s tresnutím dverí odišiel.
O pol hodinu som naozaj mala zbalené veci a stála som v obývačke. Čakala som naňho, aby ma odviezol na letisko. Mala som odísť do Ameriky. Vlastne... Prečo by som aj mala?... O dva roky mám osemnásť. Hmm.. Skúsim ísť za bratom. Možno ma tam nechá. Schytila som cestovnú tašku, obliekla som si bundu a vybehla s domu. Vonku bolo chladno, ale nevadilo mi to. Musela som sa hlavne dostať do Tokya. Čo bolo na druhom konci Japonska. Teda presnejšie povedané šesť hodín cesty autobusom.
"Zbaliť si veci? On ťa naozaj vyhodil?" opakoval stále dookola, keď som o pár hodín, sedela v jeho obývačke a pila horúcu kávu, ktorú som tak veľmi potrebovala.
Reita bol stále, iný ako ostaný. Nikdy ma nebral, ako malú sestričku, ale ako seberovnú. Preto som teraz miesto čaju pila kávu... Aj keď na môj vek, to už bolo normálne.
"Hej.... Len kvôli tomu, že som nešla do školy... Však naša trieda išla niekam do Turecka či kde....Tak čo som tam mala robiť?" zamračila som sa.
"To neviem, ale teraz to prehnal... Máš už bývanie?" položil hrnček na stolík.
"Nie...Ja....vieš.. Chcela som sa spýtať, či by som.... nemohla ostať tu s tebou..." spýtala som sa ho potichu a napila som sa nervózne s kávy.
Reita sa zasmial, čo ma trochu zarazilo.
"Jasne, že tu môžeš ostať... Veď si moja sestrička" zazubil sa.
"Arigato" poďakovala som mu a usmiala sa.
A tak som začala bývať s ním. Po pól roku som sa bohužiaľ zaplietla s istým chlapíkom, teda skôr chlapcom. Volal sa Saori. Až neskôr som zistila, že pracuje pre Jakuzu a ja tiež. Pretože som v jeho "firme" začala pracovať. Hneď som od toho chcela ísť preč, ale začali sa mi vyhrážať, že zabijú Reitu a to som nemohla dovoliť. Bol moja jediná rodina. Nemohla som dovoliť, aby ho zabili. Nechala som mu, ešte v ten večer list, že som musela odísť a nech ma nehľadá, že by to bolo zbytočné.... Znovu som si zbalila veci a odišla s jeho života...
A tak začala moja kariéra v najznámejšej mafii na svete... V Japonskej mafii.
Začala som, ako poskok. Chodila som so Saorim, vyberať "poplatky"... To trvalo dva roky. Potom som sa konečne stala vymaháčkou, tak ako predtým Saori, aj ja som dostala niekoho, kto chodil so mnou, ale ja som mu prikazovala, čo má a čo nemá robiť... A práve vtedy som ho stretla. Uruhu.. Až keď som s ním začala tajne chodiť, som sa dozvedela, že je v jednej skupine, ako Reita. Poprosila som ho, aby mi s ním dohodol stretnutie... A aj dohodol. Na druhý deň som sa stretla po dvoch rokov s Reitom. Netušila som čo mu mám povedať, ale nakoniec som ani nemusela. Hneď ako som prišla na mňa nakričal.
"Si normálna? Takto utiecť?! Vieš čo som prežíval?! Ešte ani niesi dospelá a už mi robíš, len samé problémy!"
"Ak, by som neodišla, zatiahla by som ťa do svojich problémov.... A to nemôžem dopustiť!" pozrela som nabok. Nedokázala som sa mu pozerať do oči. Veď aj kto by dokázal?
"Do akých problémov? V čom si zase zapletená" zamračil sa a pozrel na mňa, ako na nejakého zločinca, čím som vlastne aj bola.
"To ti nemôžem povedať.... Pre tvoje vlastné dobro" dodala som, keď ma chcel prerušiť.
"Do pekla, aj s tým! Chcem to vedieť a ty mi to povieš! Inak zabudni nato, že som tvoj brat Saky!" zavrčal naštvane.
Zarazila som sa. Vedela som, že to myslí smrteľne vážne a o to viac ma to bolelo. Mala som mu povedať pravdu? Alebo mlčať, ale navždy ho stratiť?... Vzdychla som si a rozhodla sa. Poviem mu pravdu, aj keď to znamenalo, že ma bude nenávidieť, do konca života. Nadýchla som sa pár krát a vydýchla. Nebolo to vôbec ľahké.

"Som s Jakuzy...." zašepkala som a všetko mu vysvetlila.
Po pól hodine, už vedel všetko o mojom živote. Na moje prekvapenie, mi sľúbil, že sa do toho miešať nebude. No ja som mu na oplátku, musela sľúbiť, že sa znovu k nemu naťahujem. A tak hneď na druhý deň som s ním znovu začala bývať.
Po ďalších dvoch rokoch, som sa stala nájomným zabijakom Jakuzy. Vtedy sme si s Uruhom kúpili vlastný byť. Vlastne nebývali sme tam, iba sme sa tam stretávali vo voľných chvíľach, čo bolo niekedy dosť ťažké. Ja som väčšinou robila v noci, alebo cez víkendy. Musela som si vymýšľať rôzne výhovorky, čo ma dosť mrzelo. Najmä, keď ma požiadal o ruku. To bolo týždeň predtým, ako si ma šéf zavolal k sebe, aby mi oznámil, že mám zabiť istú osobu, ktorá mu dlhuje kopec peňazí. Súhlasila som, ešte skôr ako som sa dozvedela o koho to vlastne ide. Keď mi podal zložku s menom a fotografiou, skoro som dostala infarkt.... Atsuaki Takashima, 28 rokov, hlavný gitarista skupiny the GazettE.... Boli tam všetky informácie o ňom. A hlavne kde býva. Našťastie tam bola jeho stará adresa... Aspoň v tom som mala, aké také šťastie. A aj v tom, že o mne tam nepadlo ani slovo.... Keď som sa ten deň vrátila domov, musela som sa niekomu zdôveriť a tak som vytiahla kameru, zapla a začala som hovoriť. Potom som kameru nechala v Reitovej izbe, s lístočkom, aby si to pustil. Zbalila som si veci a za svoj život som, už po tretí krát zbabelo ušla...Na tej kazete bolo všetko. To, že som s Jakuzy, že mám zabiť Uruhu... Na druhej bolo zase všetko o Jakuze, kde sa nachádza ich sídlo, kto je šéf, koľký preňho pracujú....Proste všetko, čo by pomohlo polícii ich zničiť... Nechala som na Reitovi, či udá aj mňa, alebo nie. Preto, som to nahrala na dve kazety... A tak som musela splniť svoju poslednú úlohu, ako nájomný vraj......
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Rosalie ♥♥ nee-chan =) ♥♥ Rosalie ♥♥ nee-chan =) ♥♥ | 29. listopadu 2010 v 21:34 | Reagovat

paráda :))))) supééér rychle dalšííí :))) prosííííííííííím :-D  :-D  :-)  :-)

2 Michiko Michiko | Web | 29. listopadu 2010 v 21:46 | Reagovat

co ty furt máš s tou Jakuzou? :D :D :D jinak krásné ♥

3 Saky Hyuga - Skay サキ渡辺 Saky Hyuga - Skay サキ渡辺 | Web | 29. listopadu 2010 v 22:26 | Reagovat

[2]: deti asi nie :-P  :-P  :-P co ja viem? XD Je to najlepsia mafia na svete no XD :-x

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama